Odrobina – 16. epizóda
„Neboj sa otvoriť dlaň. Vďačnosť je modlitba srdca. Keď ďakuješ, nebo sa otvára.“
V dnešnej odrobine sa nezastavujeme len pri výzve „Nebojte sa!“. Zastavujeme sa pri Samaritánovi, ktorý sa vrátil a ďakoval (Lk 17,11–19).
Ježiš ukazuje, že viera sa zviditeľní vďačnosťou. Nebojazlivé srdce sa učí ďakovať — a vďačnosť rozmnožuje požehnanie: mení pohľad, lieči vzťahy, otvára nebo.
Za čo sa dnes potrebuješ vrátiť a poďakovať?
Nie je to otázka mantry, ale darovania srdca Bohu: keď ďakujem, priznávam, že všetko je milosť. A milosť má rada otvorené dlane.
Lk 17, 11 – 19
Uzdravenie desiatich malomocných
Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš naprieč Samáriou a Galileou. Keď vchádzal do jednej dediny, stretol desať malomocných mužov. Už zďaleka zastali a hlasno kričali: „Ježiš, Učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal im: „Choďte a ukážte sa kňazom!“ A keď odchádzali, boli očistení. Jeden z nich, len čo spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a mocným hlasom oslavoval Boha. Pri Ježišových nohách padol na tvár a ďakoval mu. Bol to Samaritán. Vtedy Ježiš povedal: „Neboli vari očistení desiati? Kde sú ostatní deviati? Nenašiel sa nik okrem tohto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ A jemu povedal: „Vstaň a choď. Tvoja viera ťa zachránila.“
Výzva na týždeň
Skúsme byť v tomto týždi, citliví na všetky Božie dobrodenia a skúsme si spomenúť možno aj spätne na to všetko čo sme už dostali a prejavme Bohu svoju vďačnosť.
