O. biskup nám v tejto odrobine hovorí o Ježišových ranách a prirovnáva ich k ranám rodín, Cirkvi a sveta. Povzbudzuje nás k tomu, aby sme priložili ruku k liečbe týchto rán.
jn 20, 19 – 31
ZJAVENIE JEŽIŠA UČENÍKOM
Večer, v ten istý prvý deň po sobote, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi za zavretými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: „Pokoj vám!“ Keď to povedal, ukázal im ruky a bok. Učeníci sa zaradovali, keď videli Pána. Ježiš im znova povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás.“ A keď to povedal, dýchol na nich a povedal im: „Prijmite Ducha Svätého. Tým, ktorým odpustíte hriechy, budú im odpustené, tým, ktorým zadržíte, budú zadržané.“
JEŽIŠ A TOMÁŠ
Tomáš, jeden z Dvanástich, nazývaný Didymos, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu teda povedali: „Videli sme Pána!“ Ale on im odpovedal: „Pokiaľ neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch, ak nevložím prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím.“ Po ôsmich dňoch boli učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Hoci dvere boli zatvorené, Ježiš prišiel, postavil sa do stredu a povedal: „Pokoj vám!“ Potom povedal Tomášovi: „Daj si sem prst a pozri si moje ruky! Daj sem ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ Tomáš mu odpovedal: „Pán môj a Boh môj!“ Ježiš mu povedal: „Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení, ktorí nevideli, a uverili.“
ZÁMER A ZÁVER KNIHY
Ježiš urobil pred očami svojich učeníkov ešte mnoho ďalších znamení, ktoré nie sú zapísané v tejto knihe. No tieto sú zapísané preto, aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn, a aby ste vierou mali život v jeho mene.
Mons. Stanislav Stolárik
Otec biskup Stanislav sa narodil v Rožňave, ale so svojimi súrodencami vyrastal v Košiciach. Po základnej a strednej škole sa rozhodol ísť študovať do Bratislavy na Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu Univerzity Komenského. V roku 1978 prijal sviatosť kňazstva. V rozhovore pre Katolícke noviny povedal: “Odkedy sa moja mama vydala, modlievala sa, aby mala syna kňaza. Sama mala brata kňaza, sestru rehoľníčku. Aj z ďalšieho príbuzenstva boli duchovné povolania a boli aj z otcovej strany. Takže duchovná niť v našej rodine bola veľmi živá. Zo strany rodičov som cítil veľkú podporu.”
Po vysviacke jeho kroky viedli do Trebišova, kde pôsobil ako kaplán jeden rok. Následne bol dva roky kaplánom v Humennom a v roku 1981 vykonával kaplánsku službu v Prešove. Neskôr ako farár v Obišovciach, Čani a tiež v prešovských farnostiach. V Krakove na filozofickej fakulte Pápežskej teologickej akadémii získal doktorát z filozofie, docentúru vyštudoval na Slovensku, konkrétne v Prešove. “Raz v máji, keď už bolo veľmi teplo, sa zrazu na Kapitulskej ulici objavila lopta a tak sme v reverendách hrali niekoľko večerov futbal. Bratislava bola vo vytržení, že farári hrajú futbal,” spomína v rozhovore pre KN o. biskup na časy v seminári v Bratislave.
V roku 2004 ho Svätý Otec Ján Pavol II. vymenoval za Košického pomocného biskupa. Mal na starosti cirkevné školstvo, formáciu kňazov a tiež posvätnú liturgiu. Takmer o desať rokov neskôr, v roku 2015, ho pápež František vymenoval za rožňavského biskupa, ktorým je dodnes. Jeho biskupským heslom je: Mocou Ducha Svätého a s Máriou.
Výzva na týždeň
Milí bratia a sestry. Sústreďme sa tento týždeň na to, čo tradícia Cirkvi zadefinovala ako krásu z neba. Detské oči, hudba, krása kvetov,… Snažme sa vidieť túto Božiu krásu. A ak vidíme rany Cirkvi,nebuďme neveriaci, ale veriaci. Buďme tými, ktorí sa sami budú snažiť liečiť rany Cirkvi.
Pomôcka na plnenie výzvy
| Aspoň jeden deň sa skús pomodliť korunku ku Božiemu milosrdenstvu. |
Obraz vo videu
Zdroj wikimedia commons, voľné dielo. Viac informácií: Google Arts & Culture
