Odrobina – 38. epizóda
„Kristus vstal z mŕtvych — a to je dôvod na radosť. Viera nie je dojem, ale svedectvo. Ján uveril — pri Petrovi.“
V dnešnej odrobine sa nezastavujeme pri prázdnom hrobe ako pri symbole. Zastavujeme sa pri evanjeliu, ktoré nám dáva svedkov. Apoštoli bežia k hrobu: Ján príde prvý, no čaká na Petra. A práve vtedy, keď Peter vstúpi, Ján „videl a uveril“ (Jn 20,1–10). Je to jemný, ale silný obraz Cirkvi: viera je osobná, no nie osamelá.
Aj naša viera stojí na Petrovi – na apoštolskom svedectve a na skale, ktorú Boh postavil, aby sme sa mali o čo oprieť. Kristus vstal z mŕtvych — a my sa radujeme, lebo sme neostali bez svedectva.
Kde dnes potrebuješ znovu vstúpiť do „hrobu pochybností“, aby si uveril?
Jn 20, 1 – 9
Ježišovo vzkriesenie
Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril. Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych.
Výzva na týždeň
Pozývam nás tento týždeň prežívať radoť, nielen tú vonkajšiu, ale tú radosť že sme vykúpení, že Kristus za nás vstal z mŕtvych aby sme aj my mohli žiť.
